Merry Chrimas!

24. prosince 2009 v 14:07
Tak a su tu vianoceEEE!:D:DDD:

Len vám chcem popriat všetko naklepšie štastné a veselé a veeela dorčekou :D:D:D

Merry chrismas:D

Happy mikuláš

6. prosince 2009 v 19:06
Chcem vám len popriat všetko najlepšie na mikulášaa :D
A čo najviac sladkosti?:)

Guľky Raffaello

29. listopadu 2009 v 21:47 |  Recepty

SurovinyGuľky Raffaello >> rafaelo, rafaello, raffaelo, kokosové, guličky, Vianocne recepty, Vianoce


125 ml
Guľky Raffaello >> rafaelo, rafaello, raffaelo, kokosové, guličky, Vianocne recepty, Vianoce
voda
200 g
Guľky Raffaello >> rafaelo, rafaello, raffaelo, kokosové, guličky, Vianocne recepty, Vianoce
cukor kryštálový
125 g
Guľky Raffaello >> rafaelo, rafaello, raffaelo, kokosové, guličky, Vianocne recepty, Vianoce
palmarín
150 g
Guľky Raffaello >> rafaelo, rafaello, raffaelo, kokosové, guličky, Vianocne recepty, Vianoce
kokos strúhaný
2 bal
Guľky Raffaello >> rafaelo, rafaello, raffaelo, kokosové, guličky, Vianocne recepty, Vianoce
cukor vanilkový
200 g
Guľky Raffaello >> rafaelo, rafaello, raffaelo, kokosové, guličky, Vianocne recepty, Vianoce
mlieko sušené (sójové)
cca 50 ks
Guľky Raffaello >> rafaelo, rafaello, raffaelo, kokosové, guličky, Vianocne recepty, Vianoce
mandle
alebo
Guľky Raffaello >> rafaelo, rafaello, raffaelo, kokosové, guličky, Vianocne recepty, Vianoce
orechy lieskové
Guľky Raffaello >> rafaelo, rafaello, raffaelo, kokosové, guličky, Vianocne recepty, Vianoce
kokos strúhaný (na obaľovanie)

Guľky Raffaello >> rafaelo, rafaello, raffaelo, kokosové, guličky, Vianocne recepty, VianoceGuľky Raffaello >> rafaelo, rafaello, raffaelo, kokosové, guličky, Vianocne recepty, Vianoce

Postup

Vodu s kryšt. cukrom varíme 5-6 minút. Pridáme palmarín a miešame kým sa nerozpustí.

Odstavíme zo sporáku, pridáme kokos, vanilk. cukor a sušené mlieko (ja dávam sójové). Dobre premiešame, ak sa Vám to zdá riedke, môžete ešte pridať strúhaný kokos. Necháme asi 1 hod. postáť, najlepšie je aj nechať vychladiť v chladničke.

Z vychladnutej hmoty robíme guľky, do vnútra vložíme mandlu alebo lieskovec. (Lieskovce opražíme na suchom plechu, stiahneme šupku; mandle sparíme vriacou vodou a ošúpeme).

Guľky Raffaello obalíme poriadne v kokose a ukladáme do papierových košíčkov.

Z hmoty urobíme cca 50 guliek (záleží od veľkosti).

Rumové guľky

29. listopadu 2009 v 21:46 |  Recepty

Suroviny

150 g
Rumové guľky >> orechové, rumové, Vianocne recepty, Vianoce, najlepsie rumové guľky
hrozienka
1-2 dl
Rumové guľky >> orechové, rumové, Vianocne recepty, Vianoce, najlepsie rumové guľky
rum (podľa chuti...)
200 g
Rumové guľky >> orechové, rumové, Vianocne recepty, Vianoce, najlepsie rumové guľky
orechy vlašské
150 g
Rumové guľky >> orechové, rumové, Vianocne recepty, Vianoce, najlepsie rumové guľky
cukor práškový
150 g
Rumové guľky >> orechové, rumové, Vianocne recepty, Vianoce, najlepsie rumové guľky
čokoláda
50 g
Rumové guľky >> orechové, rumové, Vianocne recepty, Vianoce, najlepsie rumové guľky
piškóty
Rumové guľky >> orechové, rumové, Vianocne recepty, Vianoce, najlepsie rumové guľky
kokos strúhaný


Postup

Hrozienka namočíme aspoň na pár hodín do rumu. Pomelieme orechy, nastrúhame horkú čokoládu a rozdrvíme piškóty.

Všetko dobre premiešame, aby cesto malo konzistenciu na gúľanie guličiek.

Tie potom obaľujeme v strúhanom kokose alebo kakau.

Namiesto hrozienok môžeme do každej guľky dať višňu.

White-Window

29. listopadu 2009 v 21:45 |  Vianočné obrázky
Krásny vianočný obrázok :))


Janko a jeho Macko

29. listopadu 2009 v 21:43 |  Vianočné príbehy
Svätý Peter, opásaný modrým atlasovým pásom so zlatými kľúčmi, stojí v plnej svätožiare na prahu polootvorenej predsiene Neba. Rukou si zastiera oči a díva sa na snehobielu cestu, po ktorej prichádzajú duše svätcov. Pretože však práve nikto neprichádzal, vošiel do brány, zavrel dvere a posadil sa na myšlienkový mráčik. Oprel hlavu o lakeť a ťažkú, drahocennú knihu "Zákonník nebeský" a zadriemal.
Snívalo sa mu o veciach pozemských; o sieťach plných rýb na Genezaretskom jazere, o rímskych cisároch, ktorí dali ukrižovať dobrých kresťanov, o utrpení mučeníkov, o kikiríkajúcich kohútoch, o ktorých sníval aj za živa, že pocítil akýsi šramot vo svojom srdci - až sa z toho zobudil. Ale čo to? Šramot sa ozýval nie v jeho srdci, ale odinakiaľ zvonku - ach - áno! - to niekto škrabal na dvere!
Haló, kto tam? - volá svätý Peter.
To som ja, Janko.
Zaklop klopadlom a neškrab na dvere! - rozkazuje svätý Peter.
Klopadlo visí privysoko, svätý Peter nedosiahnem ho.
A či nie je tam lavička? Vystúp si na ňu! Za chvíľku potom sa ozvalo: "Buch! buch! buch!" To zlaté klopadlo dopadlo rúčkou Jankovou na bránu. Svätý Peter sa zdvihol, otvoril, a vidí proti sebe stáť maličkého kučeravca, ktorý mu siahal len po kolená - v nočnom úbore. V ľavej ruke držal jednu z tých známych detských hračiek - malého hnedého medvedíka, ktorého obyčajne volajú Mackom.
Svätý Peter si však Macka nepovšimol, videl len malého kučeráka s dvoma veľkými očami, plnými obdivu:
Poď - povedal mu a uviedol ho do svojho malého domčeka, aký mávajú vrátnici. Potom sa svätec zohnul a prezeral si Janka z výšky. Ten hľadel zasa na neho hore.
Ty si Janko?
Áno, ja idem do neba!
To je dobre! - povedal svätý Peter a zohnul sa ešte viac, aby sa mohol hlbšie zadívať Jankovi do očí.
Prečo mi tak prísne pozeráte do očí? - opýtal sa Janko.
Aby som videl, či si pokrstený! - povedal svätý Peter a postavil sa potom rovno i vyhlásil znalecky, ako lekár alebo učiteľ, zbehlý vo svojom odbore:
Oči sú zrkadlo duše.
Náhle však spozoroval medvedíka v Jankovej ruke.
Čo je to?
To je Macko! - odpovedal Janko, zadivený otázkou svätého Petra.
A ty prinášaš do neba takúto vec?
On nikomu nič neurobí, veď nie je živý - vysvetľuje Janko.
Áno, ale to nejde! To nesmie byť - Svätec si pohladil dlhú bradu a zamyslel sa tak vážne, že hlboká vráska sa mu objavila na čele:
Medveďa do neba! Medveďa! Kto to kedy počul!
Janko sa znepokojil. Ale náhle dostal niečo, čo menujeme dobrou myšlienkou. Naraz zvolal:
To je darček od svätého Mikuláša!
Svätý Peter však trval na svojom:
Nemožno! Nemožno!
Na to mu Janko detsky povedal:
Čo, nie je dovolené deťom, ktoré zomrú, priniesť si do neba so sebou aj hračky, svätý Peter,
Ach, dieťatko, čo ti to na myseľ prichodí? odporuje svätý Peter. Na to sa obaja odmlčali. Janko si položil prstík na ústa, ako to vždy robil i za svojho pozemského života. Svätý Peter hladil ďalej svoju bielu bradu, ako by z nej chcel vytiahnuť rozriešenie tejto ťažkej otázky. A chlpatý Macko so svojou zvieracou, hlúpo sa usmievajúcou tvárou, bol medzi oboma ako hlupáčik, ktorý si neuvedomuje, aké vzrušenie zapríčinil.
Nemôžem nič robiť! - povedal svätý Peter. Podľa formálneho predpisu nebeského zákonníka majú byť uvedení do neba len svätí! A Macko nie je svätý!
Ale môj Macko je múdry - nariekal smutne Janko.
Nehovorím, že nie je, ale je to predsa len zviera! - rozohňoval sa svätý Peter a znovu dohováral Jankovi: Čože si myslíš, že keby sem bol býval prišiel Ábel so svojou ovečkou a Tobiáš so svojím psíkom, že by boli bývali vpustení do neba? Čo si to len myslíš? - Potom rozhodne dodal: - Teraz alebo nikdy. Nemôžem si pomôcť. Zákon je zákon! - Potom roztiahol naširoko ruky a slávnostne povedal: Janko, čo je lepšie, odstrčiť zákonník alebo Macka?
Z tejto reči Janko veľa nerozumel - len začul, že je to odmietnutie Macka.
Ach, ach, môj drahý, malý Macko. Ako by som sa mohol s tebou rozlúčiť? Macinko, neplač, je ťa nedám! - A utieral si uslzené očká cípkom svojej nočnej košieľky.
Ale, ale! Čože by si pomysleli anjeli, keby tu počuli niekoho plakať? - durdil sa svätý Peter. Janko však plakal tým hlasnejšie, azda práve preto, aby ho anjeli počuli.
V tom sa otvorili dvere a na prahu stál veľký svätý biskup so snehobielou bradou, s vysokou, zlatými kvetmi ozdobenou mitrou a striebornou berlou.
Čo to tu počujem? - opýtal sa svätý biskup hlboký hlasom plným dobroty. Jankovo srdiečko poskočilo a plačlivo vykĺzlo z jeho ústočiek: Svätý Mikuláš? Áno, som Mikuláš! A ty si Janko, všakže? Veď ťa ja dobre poznám. Si priateľom Ferka, všakže? Ale Ferko nie je vždy dobrý. Nedávno vyplazil jazyk na sestru Moniku. Ale ty si bol vždy dobrý a múdry. Pred troma týždňami priniesol som ti na svoje meniny krásneho medvedíka a Ferkovi korbáč.
Tu je môj Macko! - vytasil sa Janko so svojou milou hračkou. Svätec ihneď poznal svoj darček a vyzdvihol zvieratko za uško:
Veď má už rozbitú nožičku! Ale nech, to nič nerobí. Som rád, že ťa nachádzam v nebi. Svätý Peter ich oboch prerušil:
Pomysli len, svätý Mikuláš, Janko si chce vziať do neba svojho medvedíka a nechce uveriť, že to nie je možné! Kdeže, hračku, do neba? - nie je pravda?
Svätý biskup prisvedčil mlčky kývnutím hlavy. Ale potom sa opýtal zhovievavým tónom: Musí sa ten zákon brať tak doslovne? Niet nijakých výnimiek alebo vysvetliviek?
Svätý Peter odcitoval zo zákonníka: Práve tak ako jedine veľkňazovi bolo dovolené vojsť do svätyne svätýň, tak len sväté veci je dovolené vziať do neba. A zavierajúc "Zákonník" dodal: - Myslím, že mučeníci prišli do neba s nástrojmi svojho umučenia, ale to je niečo celkom iné, to nie sú hračky! Ale ďalej! Keď pred 140 rokmi zaklopal na bránu neba jeden svätý farár z Campina so svojim breviárom pod pazuchou, ani ten nebol vpustený. V nebi nijaké breviáre! Páni farári áno, ale bez breviárov! Na tento posledný pádny dôkaz nenašiel ani svätý Mikuláš odpovede. Janko, hoci nerozumel celkom ničomu z tohto učeného rozhovoru, predsa cítil tragédiu svojej situácie a slzičky sa mu rinuli po nočnej košieľke i po barnavom kožúšku Macka. Detské slzičky dojímajú , - ale keď to trvá dlho, je to mrzutá vec. Tu svätý Peter prudko vstal, chytil Janka s jeho medvedíkom a vystrčil ho pred bránu, ktorá oddeľuje nebo od predsiene a nechal dvere odchýlené. Janko bol na chvíľku priamo oslepený zlatým oslepujúcim svetlom, plynúcim z nebeských siení. Konečne jasne rozoznal v diaľke trón a na ňom vo všetkej sláve sediaceho nášho Pána. Anjeli sa hemžili od trónu skoro až k nožičkám Jankovým a spievali: "Sláva! Sláva!" Janko si predstavil na chvíľku štedrovečernú jedáleň u "sestričiek", ale len na malú chvíľočku, lebo tu to bolo oveľa krásnejšie.
Svätý Peter sa ho opýtal:
Vidíš, aké je to tu krásne? Nie je to krásnejšie ako tvoj medveď? Janko prikývol, ale potom prosebným hlasom orodoval: Môžem si sem vziať aj Macka? To, to! - skríkol zúfale svätec a hlasne zavrel bránu. Teraz spustil Janko usedavý plač, že nebolo možné určiť prečo, či preto, že svätý Peter zavrel bránu, alebo azda že na neho vykríkol trochu neláskavo.
Keď budeš medzi anjelmi, čo si počneš, s medveďom, veď ho náš Pán uvidí! - naliehal znovu svätý Peter.
Budem ho držať za chrbtom! Cez celú večnosť? Á-á-no!
Teraz už bol svätý Peter u konca a hlboko si povzdychnul. Nemohol viac. Ale svätému Mikulášovi sa zdal byť príliš tvrdým a orodoval za Janka: Pozri ako plače, dovoľ mu vziať si medvedíka so sebou! To bolo, ako keď sa naleje oleja do ohňa. Janko, tušiac pomoc, plakal a nariekal ešte viac. Na slzy nemožno dať - povedal svätý Peter. Ale svätý Mikuláš krátko a vážne povedal: Náš Pán hľadel tiež na tvoje slzy, Peter! To bola neočakávaná rana do Petrovho srdca. Oba svätí stále proti sebe nehybne a mlčky si hľadeli do očí. Táto veta rozbila naraz Petrov odpor. Cítil to sám v sebe. Ale nechcel to priznať a preto zdanlivo nerozhodnutý povedal: Nechcem mať nič s celou vecou, ponechám tú vec jeho patrónovi, svätému Jánovi.
Svätý Mikuláš priviedol svätého Jána, ktorý sa usmial na Janka a povedal: Prečo by nebolo dieťaťu dovolené vziať si so sebou hračku do neba? Veď náš Pán povedal: "Nechajte maličkých prísť ku mne!" Svätý Ján vypočítaval svoje doklady na prstoch a teraz uvádzal už tretí: Či nehovorí Sväté písmo: "Povstaňte, dietky, a hrajte sa pred nami!" Ako by sa mohol hrať bez hračiek?
Je to pravda - podotkol svätý Mikuláš hlasne a svätý Peter len tichúčko. A po štvrté, to je môj hlavný dôkaz, koruna všetkého: V nebi je od dôb dvadsiateho storočia tisíc dietok, ktoré sa tam hrajú s hračkami. Hovoria nám to verše z hymnu neviniatok: "Buďte pozdravené, prostučké kvietky mučenícke, u stupňov hrajte si s palmou a korunami!" Áno, sú to neviniatka, ktoré boli, Peter, v nebi už pred tebou i predo mnou, i pred svätým Mikulášom!
Svätý Peter bol teda usvedčený, ale ako sa hovorí v administrácii, chcel byť "krytý" a preto sa zaisťoval: Ručíš mi za to svätý Ján, i ty svätý Mikuláš? Teda všetci traja? - Tak teda poď, Janko, a vy mi už odpustíte, ale to viete, moje predpisy, moje predpisy!
Otvorila sa brána nebeská a Janko vošiel do raja s oboma svätcami i so svojím milým medvedíkom Mackom.
Ale netrvalo to ani dve hodiny, ani anjeli ešte nedospievali tretí raz Te Deum, a Janko - anjelik, šepkal svätému Mikulášovi:
Daj teda Macka Ferkovi, môjmu kamarátovi! Už ho nepotrebuješ? - opýtal sa tíško svätec a usmial sa na Janka.
Ten záporne zavrtel hlavičkou. Teraz bol úplne pohrúžený očami i celou svojou dušou do vidiny slávy a velebnosti nášho Pána.

zdroj:http://ashley.web.sblog.cz/v_-_vianocne_pribehy/

Obdarovaný Mikuláš

29. listopadu 2009 v 21:42 |  Vianočné príbehy
:)Raz šiesteho decembra prišiel Mikuláš k malému Mikimu.Spýtal sa ho: "Bol si v tomto roku dobrý?"
Miky odvetil:"Áno, skoro vždy."
Mikuláš sa spýtal: "Zarecituješ mi aj peknú básničku?"
"Áno", povedal Miky.
"Milý dobrý Mikuláš,
ukáž, čo vo vreci máš,
až potom ťa pustím von,
na cestu pred tento dom."
Mikuláš povedal: " Pekne si to vymyslel." Daroval Mikimu jabĺčko, orechy, mandarínky a keksíky.
"Ďakujem ", povedal Miki.
"Dovidenia", povedal Mikuláš. Obrátil sa a chcel odísť.
"Stoj", zvolal zrazu Miki.
Mikuláš sa prekvapene zvrtol. "Čo je?" spýtal sa.
A Miki vraví: "Ako je to s tebou? Aj ty si tento rok poslúchal?"
"Čiastočne", odvetil Mikuláš.
Na to sa Miki spýtal: "A môžeš mi zarecitovať aj peknú básničku?"
"Áno", povedal Mikuláš.
"Dobré dieťa, pusť ma dnuká
vonku chladný vietor fúka,
rýchlo na stôl šálky daj,
nalej do nich teplý čaj."
"Hneď to bude", povedal Miki.
Uvaril Mikulášovi horúci čaj. Mikuláš pil čaj a zajedal ho keksíkmi. Hneď mu bolo teplejšie. Keď dopil, vstal a šiel k dverám.
"Ďakujem za čaj", povedal priateľsky.
"Prosím, rado sa stalo", odvetil Miki. "A zastav sa aj na budúci rok. Zase sa obdarujeme."
"Samozrejme, ty malý Mikuláš", povedal priateľský Mikuláš a vyšiel von do studenej noci.

Chrípka Santa Clausa

29. listopadu 2009 v 21:40 |  Vianočné príbehy
Krátko pred Vianocami dostal Santa Claus chrípku. Pravdepodobne preto, lebo dlho pobehoval po vianočnom trhu v snehovej fujavici. "Hapčí! Práve teraz uprostred sezóny!" vzdychol, vysmrkal sa očistil si nos, od nádchy ešte červenší ako inokedy.
"Ak mi nebude o dva - tri dni lepšie, tohto roku nikto nedostane darčeky", zveril sa sobovi Rudolfovi, svojmu vernému sprievodcovi.
"To sa nesmie stať!" povedal Rudolf ustarostene. "Deti sa veľmi tešia na Vianoce! Nesmieme ich sklamať."
"Čo mám robiť?" vzdychol Santa Claus a zabalil sa do vlnenej deky, lebo sa triasol od zimnice." Voči chrípkovým bacilom som bezmocný dokonca aj ja."
Rudolf utekal do lesa a pohľadal korienky a bylinky, o ktorých vedel, že majú liečivú moc. Uvaril z nich čaj.
"Má odpornú chuť", frflal Santa Claus.
"Ale pomôže", tvrdil Rudolf.
Vianočná chrípka sa však nezľakla ani bylinkového čaju. Aj po ďalšie dni mal Santa Claus horúčku.
"O tri dni budú Vianoce. A ja nemôžem ísť robiť do dielne!" jojkal. "Ktože len dokončí darčeky?"
"Najprv musíš vyzdravieť", povedal Rudolf. Do bylinkového čaju pridal zopár valeriánskych kvapiek a prikryl Santa Clausa až po uši.
Potom išiel do dielne. Bolo v nej veľa nedohotovených hračiek" povaľovali sa tam knihy, lopty, korčule, maľovanky a kopa iných vianočných prekvapení. Bolo ich treba zabaliť a napísať na ne adresy.
"Uvidíme, čo sa dá robiť", zamrmlal si Rudolf bezradne.
V záprahu vedel letieť ako víchor, ale v ručných prácach sa veľmi nevyznal. V zúfalstve vybehol von do lesa. "Musíte mi pomôcť!" volal na lesné zvieratká. "Santa Claus je chorý a keď mu nepomôžeme, nedostanú deti tohto roku nijaké vianočné darčeky!"
"To by bolo strašné-é-é!" zvolal ďateľ a klopal tak silno, že to počuli aj zvieratá, ktoré bývali ďaleko.
"SOS - Santa Claus potrebuje pomoc!"
Čoskoro bolo v lese živo. Uprostred noci prišli zvieratá k domčeku Santa Clausa, ktorý nič netušiac spal. Ďateľ pracoval ako divý. Brhlík lepil. Veverička všetko balila do debničiek. Sova vystierala nohy, aby sa nič nepolámalo. Pavúky tkali strieborné nite. Zajace pomáhali pri balení a myška pri zaväzovaní. Straka lepila na balíky hviezdy z ligotavého papiera. Vrana písala adresy tak, ako ich Rudolf čítal z veľkej knihy objednávok a lasica vynášala von na sane. Hora darčekov rástla a ráno bolo všetko hotové.
"Dnes v noci som mal nepokojné sny!" šomral Santa Claus, keď sa zobudil. "V hlave mi hučalo ako v úli."
"To nebolo v tvojej hlave, ale v v našej dielni", povedal Rudolf veselo.
A pretože horúčka už pominulá, priniesol Santa Clausovi jeho veľký červený plášť a kapce.
"Čo sú to za čary?" čudoval sa Santa Claus, keď uvidel, že všetko je hotové.
"Vzájomná pomoc nie sú žiadne čary", povedal Rudolf a hrdo mu porozprával, ako všetky zvieratka pomáhali.
tak sa stalo, že sa sane s vianočnými darčekmi nakoniec predsa vydali na cestu včas, hoci Santa Claus bol ešte slabý. Lesné zvieratá a vtáky sane na kúsok cesty odprevadili a volali:" Dobre sa drž, aby si nevypadol, keď sa Rudolf pustí s vetom o preteky
Akoby zázrakom, darčeky sa aj tohto roku dosali pod vianočný stromček. Len jeden malý chlapček sa začudoval, keď našiel v stavebnici lieskový oriešok. Veverička zrejme nedávala pozor. Ale, koniec koncov, také malé nedorozumenie sa môže stať každému.

zdroj:http://ashley.web.sblog.cz/v_-_vianocne_pribehy/

vianočný blázon

29. listopadu 2009 v 21:39 |  Vianočné príbehy
Vianočný blázonV jednej krajine na Východe žil pred dvetisíc rokmi mladý blázon. Ako každý blázon sníval aj on o tom, že sa raz bude múdrym. Miloval hviezdy. Nikdy ho neunavilo pozorovať ich. A tak sa stalo, že jednej noci neobjavili novú hviezdu len králi Gašpar, Melichar a Baltazár, ale aj tento blázon."Tá nová hviezda je jasnejšia ako ostatné", myslel si. "To bude tá Kráľovská hviezda - narodil sa nový kráľ! Chcem mu ponúknuť svoje služby. Však ak je to kráľ, bude potrebovať určite nejakého blázna. Vydám sa na cestu a budem ho hľadať. Hviezda ma povedie. " Dlho premýšľal, čo by mohol novému kráľovi priniesť ako dar. Avšak okrem svojej bláznovskej kapucne, zvonkohry a jednej kvetiny nemal nič, čo by mohol darovať.A tak sa z domova vydal na cestu.Prvú noc ho hviezda priviedla do chudobnej chalúpky. Tam našiel dieťa, ktoré bolo chromé. Plakalo, pretože sa nemohlo hrať s ostatnými deťmi. "Ach" , pomyslel si blázon, "dám tomu dieťaťu svoju bláznovskú kapucňu. Potrebuje ju viac, ako kráľ. " Dieťa si bláznovskú kapucňu nasadilo na hlavu a šťastne sa rozosmialo. To bláznovi miesto poďakovania úplne stačilo.Druhú noc ho hviezda zaviedla do krásneho paláca. Tam našiel dieťa, ktoré bolo slepé. Plakalo, pretože sa nemohlo hrať s ostatnými deťmi. "Ach" , pomyslel si blázon, "dám tomu dieťaťu svoju zvonkohru. Potrebuje ju viac, ako kráľ. Dieťa zvonkohru radostne rozohralo a šťastne sa rozosmialo. To bláznovi miesto poďakovania úplne stačilo.Tretiu noc ho hviezda zaviedla do zámku. Tam našiel dieťa, ktoré bolo hluché. Plakalo, pretože sa nemohlo hrať s ostatnými deťmi. "Ach" , pomyslel si blázon, "dám tomu dieťaťu svoju kvetinku. Potrebuje ju viac, ako kráľ. Dieťa si kvetinku zobralo a šťastne sa rozosmialo. To bláznovi miesto poďakovania úplne stačilo."Teraz mu už nič nezostalo, čo by mohol kráľovi darovať. Bude lepšie, keď sa vrátim", pomyslel si blázon. Avšak keď sa pozrel k oblohe, hviezda stála na jednom mieste a žiarila veľmi jasne, jasnejšie ako kedykoľvek predtým. A v tom uvidel cestu k nejakej stajni v strede poľa.
Pred stajňou stretol troch kráľov a zástup pastierov, aj oni hľadali nového kráľa. Ten ležal v jasliach - malé, bezbranné dieťa. Mária, ktorá chcela práve na slamu prestrieť čisté plienky, sa bezradne pozerala a hľadala pomoc. Nevedela kam by dieťa položila. Jozef práva kŕmil osla a všetci ostatní mali plné ruky darov. Traja králi doniesli zlato, kadidlo a myrhu, pastieri vlnu , mlieko a chlieb. Len blázon tu stál s prázdnymi rukami. Mária, plná dôvery, položila teda dieťa do jeho náruče. Tak našiel Kráľa, ktorému chcel v budúcnosti slúžiť. A taktiež vedel, že svoju bláznovskú kapucňu, zvonkohru a kvetinu rozdal deťom, aby mal miesto pre Dieťa, ktoré mu teraz so svojím úsmevom darovalo múdrosť, po ktorej tak túžil.

zdroj:http://vianocny-cas.webovastranka.cz/blog/142

Anketa+Recepty?

27. listopadu 2009 v 20:13 |  Blog..
Píšte aké by ste chceli recepty a hlasujte v anketeee :D

Dik :D
a ešte sa pleacee kuknite na TU :)


Kam dál